Bost zarába výrobou a montovaním liniek na roboty

Trenčianskej strojárskej firme BOST SK sa nedýcha ľahko. Hoci sa jej tržby už zviechajú z krízového útlmu. Situáciu jej paradoxne skomplikoval vývoj nových produktov, ktorý nezastavila ani v ťažších časoch. Vlani uspela so žiadosťou o podporu naň z európskych fondov. Dotáciu ale spolu s ďalšou dvadsiatkou firiem, ktoré o ňu žiadali v rovnakej eurofondovej výzve, dosiaľ nedostali. Výzva je od júla 2010 zastavená. Veci sa pohli až v polovici februára. Najskôr minister hospodárstva Juraj Miškov zareagoval na písomnú urgenciu generálneho riaditeľa BOSTu Vladimíra Bielika. Potom aj Slovenská inovačná a energetická agentúra, ktorá výzvu administruje, potvrdila, že firma príspevok na vývoj dostane. Bost bude mať za čo dokončiť rozrobený vývoj, sfinalizovať prototyp a zabezpečiť právnu ochranu pre svoje inovácie. Inak jej plán predstaviť ich na silnom strojárskom veľtrhu v nemeckom Hannoveri padne. „Hoci naše inovácie nie sú šuflíkové projekty ako niekde na školách,“ poznamenáva V. Bielik.

Zaseknuté roboty

Predajcovi obrábacích strojov a výrobcovi strojárskych súčiastok Bost Sk schválila eurofondová komisia dotáciu vyše milióna eur na výskum a vývoj robotizovaných obrábacích centier. Zvyšok nákladov 2,7-miliónového projektu platí z vlastného. Pritom stále prežíva krušné časy. Kým v predkrízovom roku 2008 mu narástli tržby z piatich na vyše sedem miliónov eur, nástup krízy v roku 2009 mu obrat zrazil (TREND 28/2010) smerom k štvormiliónovej hranici. Až v druhej polovici vlaňajška sa podarilo najmä vďaka inštalácii špecializovaných výrobných liniek vysotiť obrat k hranici deviatich miliónov eur. Firme ale meškajú platby. Hoci má firma podľa svojho šéfa a majiteľa zákazky v podobnom objeme ako vlani dohodnuté už teraz, kým ich naplní, vzhľadom na nedostatok peňazí sa ešte zapotí.

Prečo firma neutlmila vývoj V. Bielik vysvetľuje perspektívnosťou robotizovaných pracovísk. Využitie bezobslužných robotizovaných centier na obrábanie kovov sa odvíja sa od výšky odpisov robotov a platu pracovníkov za strojmi. Bost Sk má vo vývoji výsledky. „Máme na ceste tri patenty v oblasti elektromagnetických rotorov a špeciálnych manipulátorov k robotizácii,“ hovorí V. Bielik. Výsledkom má byť vysoko produktívny robotizovaný obrábací stroj so spätnou kontrolou kvality produkcie. Zaujímavé produkty sú podľa V. Bielika pre slovenských strojárov jedna z mála ciest ako nájsť viac príležitostí na vývoz.

Firma plánovala, že prácu desaťčlenného výskumno-vývojového oddelenia zafinancuje dotácie. Medzitým mal byť hotový prototyp aspoň jedného z nich, aby si naň Bost mohol pýtať patentovú ochranu. Po polroku čakania na zastavené peniaze V. Bielik v liste popísal ministrovi J. Miškovovi, ako chýbajúca dotácia kvári krízou vysušené účty jeho firmy. Po kladnej odpovedi ministra aj rezortnej agentúry V. Bielik dúfa, že sa príspevku dočká a vývoju sa bude dýchať o niečo ľahšie.

Strojárske Považie

Strojárska firma si podnikanie komplikuje aj inak. Pred rokmi založila spoločnú firmu s Trenčianskou univerzitou Alexandra Dubčeka. Eseročka BOST-TnU má fungovať podľa idey takzvaného „vedomostného trojuholníka“. Ten tvoria aktivity vo vzdelávaní, výskume a inováciách. Ambíciu začať pod spoločnou firmou pokus o vedecko-technický park stopla kríza.

V rokoch 2006 až 2008 chodilo v rámci spolupráce do podniku poldruha stovky študentov Fakulty špeciálnej techniky tejto školy. Cieľ bol umožniť študentom  a ich učiteľom prístup k najmodernejším svetovým technológiám v brandži. „Je smutné, že študenti vysokej školy v odbore, ktorý patrí medzi nosné odvetvia ekonomiky, chodili pri príprave diplomových či doktorských prác s dvadsať rokov starými poznatkami,“ konštatuje V. Bielik s nechuťou.

Jeho spolupráca s trenčianskou univerzitou sa začala práve tým, že úroveň výuky kritizoval. V blízkej dobe by sa, ako hovorí, mohol stať členom jej správnej rady.

Systém kritizuje stále. Keď jeho ľudia školili vysokoškolských učiteľov a študentov, audítori ho upozorňovali, že by si mal za školenie od školy niečo pýtať. „Na škole si zas mysleli, ako u mňa učitelia úžasne zarábajú,“ usmieva sa V. Bielik, no problém vníma vážne. Upozorňuje na absurdnú situáciu, keď vo firme praxujú študenti alebo doktorandi a škola si má pýtať za hodinu ich práce rovnakú sumu ako dostáva plnohodnotný robotník. „Pritom sa im musí niekto venovať, takže sú vlastne dvojitý náklad,“ dodáva.

Napriek sile strojárskej brandže medzi vyhľadávané smery štúdiu na strednej ani vysokej škole nepatrí. „Pritom by ju ľudia mohli prestať vnímať ako čierne remeslo a videli čo dokážu moderné stroje alebo ako zaujímavo vyzerá projektovanie v konštrukčných softvéroch,“ pripúšťa šéf firmy. Región od Trenčína až po Žilinu by mal podľa neho strojárstvo preferovať. Jeho názor zdieľa aj rektor Trenčianskej univerzity Ivan Kneppo, podľa ktorého región potrebuje moderných strojárov, elektrotechnikov a elektromechanikov, čo dnes značí prierezovú mechatroniku. „Kde inde je vhodné miesto pre výchovu strojárov než na Považí?“ pýta sa.

Martin Jesný

   Článok z časopisu Trend